kn.htm

Katolícke noviny

KULTÚRA

19. marca 2000

Keď svetlo prenikne oknom až

Našu redakciu nedávno navštívil akademický maliar Juraj KotouČek (* 1963). V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, že jeho povolaním je tvorba vitráží. Vitráž (z franc. ie vitrail - okno umelecky zdobené farebnými sklami vloženými do olovených pásikov) sa ako jedna z najdynamickejších výtvarných techník využíva najmä v sakrálnej architektúre - v kostoloch a kaplnkách, ale aj v spoločenských reprezentačných miestnostiach, dokonca i v interiéroch súkromných stavieb. Ponúkame vám niekoľko myšlienok, v ktorých sa umelec vyznáva z lásky k svojmu povolaniu.

vnemy, teda krásou umenia. V sakrálnom priestore má človek snahu koncentrovať sa, uvedomiť si skutočnosť, že je v tomto priestore s ním Boh a prostredníctvom organovej hudby, zborového spevu, umeleckých obrazov, architektúry či vodopádu farebných svetiel z vitrážneho okna, ktorý naňho dopadá, je prístupnejší a otvorenejší pôsobeniu Božieho slova. Toto všetko oslovuje jeho dušu, zjemňuje ju a obracia smerom k Pánovi.

• Čo považujete zo svojho hľadiska za najväčšie zadosťučinenie?

Okamih, keď vitrážne okná osadíme do kostola a ony prvýkrát ožijú a zaspievajú. Je to len chvíľa, ale ten okamih ma vždy rozcíti. Krása, ktorá sa rozleje po kostole a ktorú môžem vnímať ako prvý, je tým najväčším ocenením a povzbudením do ďalšej práce.

• Možno reštaurovať aj poškodené vitrážne okná starobylých kostolov? Dajú sa zachrániť tieto hodnoty?

Keď sa vitráže poškodia, reštaurovanie je veľmi náročné. Musia sa demontovať, lebo vo vertikálnej polohe by olovo s cínom pri tavení stieklo. V ateliéri sa staré časti musia vyňať a nahradiť novými. Reštaurovanie je teda ešte náročnejšie ako výroba novej vitráže. Reštaurovali sme už kostol v Smoleniciach, farský kostol v Piešťanoch s vit-rážami Janka Aiexyho a iné. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že poškodenú vitráž má reštaurovať odborník. Staré vitráže s umeleckohistorickou hodnotou sú dedičstvom, ktoré musíme opatrovať a chrániť, ako napokon všetko, čo sme povinní odovzdať svojim potomkom.

• 2 týchto slov je zrejmé, že Vaša práca je pre Vás viac než len zamestnanie. Cítite ju ako svoje poslanie?

Svoje životné i umelecké poslanie vnímam asi takto: Okrem toho, že pracujem s výtvarným materiálom, pracujem aj s dedičstvom zakódovaným v kresťanstve. Sú to príliš vážne veci na to. aby sa k nim pristupovalo povrchne. Uvedomujem si, že čo nainštalujem do kostola, bude oslovovať ďalšie a ďalšie generácie. Hodnota tvorby je podľa mňa v generačnej kontinuite. Niečo sme dostali a niečo odovzdávame ďalej...

Ďakujem Vám za sprostredkovanie nových informácií i za návštevu našej redakcie.

ALŽBETA B. MRÁKOVÁ

Snímka: RAMON LEŠKO

• Pán Kotouček, čo Vás ako umelca najväčšmi osloví, keď vstúpite do sakrálneho priestoru?

Už v roku 1980 pri mojej návšteve Francúzska na mňa hlboko zapôsobila architektúra parížskych katedrál a chrámov. Rád si spomínam najmä na ranogotický kostolík San Severin, ktorý som obdivoval ponorený do ticha jeho tmavého, hlboko meditatívneho priestoru. Odrazu sa šero rozostúpilo, v kostole sa rozlialo slnečné svetlo a predo mnou sa rozospievali farebné škvrny vitráží. Bol to neuveriteľne silný emocionálny zážitok.

V stredoveku sakrálny, najmä gotický priestor rátal s vysokými oknami. Evanjeliové námety, ktoré v románskych chrámoch stvárňovali fresky, v gotike našli uplatnenie vo vitrážach. Keďže vtedajší sklárski majstri nevedeli vyrobiť veľké sklené tabule, boli nútení rezať malé plôšky skiel, ktoré sa skladali a spájali do väčších celkov, aby mohli zaskliť plochu okna. Takto vznikali sklené mozaiky, vitráže. Keď do týchto farebných plôch zasvietilo slnko, projekciou svetla začal interiér vytvárať meditatívnu až mysterióznu atmosféru, ktorá dodnes fascinuje nielen mňa, ale vari každého vnímavého človeka.

• Ktoré ďalšie komponenty pomáhajú dosiahnuť potrebný vizuálny efekt?

Vitráž ako výtvarná technika je fascinujúca najmä preto, lebo stopercentne pracuje so svetlom. Len čo sa svetlo stratí, „stratí sa" aj vitráž. Na iné výtvarné diela svetlo dopadá a odráža sa. Tak ich vnímame. Vitráž je jedinečná v tom, že svetlo cez ňu prechádza. Je v tom aj určitá symbolika. Hmota olova a skla začína „žiť", ak sa doňho vdýchne médium svetla (analógia s ľudskou dušou).

Pri analýze fenoménu farby a svetla som zistil, že je tu použitých veľmi málo farieb, v podstate len základné odtiene červenej, modrej a žltej, ďalej biela, kontrastujúca s čiernymi kontúrami olovených plôšok, doplnkové farby fialová a zelená, sumárne teda asi desať farieb, ktorých rozlíšenie zjemňuje veľmi citlivá a zjednodušujúca maľba na skle. V gotike sa na sklo maľovali

tváre, ruky svätcov, ich oblečenie, ale aj pozadie a jednotlivé dekoračné prvky. Technologicky sa postupuje podobne ako pri keramike: Namaľované tabuľky sa vypaľujú v peci pri vysokej teplote, aby sa sklárska farba organicky naviazala na sklovinu a tak ostala nezmazateľná. Kombináciou vypaľovaných, lazúro-vých a krycích farieb sa dosahuje veľká škála jemných odtieňov. Okrem toho, že okná sú maľované, sú navyše graficky zvýraznené prísnou líniou olova, vedeného cez rezy skla.

• Aký je podľa Vášho názoru vzájomný pomer medzi umeleckým nadaním a remeselnou zručnosťou pri tvorbe farebných okien?

Vychádzajúc z toho, že odmalička som žil v tvorivom prostredí, keďže obaja rodičia boli umelecky činní, ja sám sa cítim v prvom rade výtvarníkom. Realizácia vitráží od ich projekcie až po osadenie okien v architektúre však kladie veľké nároky aj na

remeselnú zručnosť. Dá sa povedať, že až z dvoch tretín realizácia vitráží závisí od remeselnej zručnosti. Keďže výtvarník ani pri najlepšej vôli nemôže realizovať všetko sám, pozýva si na spoluprácu odborníkov z iných profesii. Tí podľa jeho návrhu vytvoria prvky a komponenty, z ktorých on skladá vitráž. Vzájomne sa to prelína a dopĺňa, ale pri výslednom efekte vždy rozhoduje profesia (i profesionalita) výtvarníka..

• Aké možnosti Vám poskytujú architekti, tvorcovia súčasných sakrálnych stavieb? Je dostatočný záujem o túto výtvarnú techniku, alebo sa vitráž v kostoloch považuje za nadbytočný luxus?

V súčasnosti sa vitráž v kostoloch používa, ale nie som si istý, či je docenená. V spoločenskom vedomí a umeleckom cítení veriacich sa vitráž ešte nedostala na miesto, ktoré jej z hľadiska tradície a funkcie patri. Finančne i materiálovo je dosť náročná (sklá sa dovážajú zo zahraničia) a nejeden stavebník radšej uprednostní lacnejšie vstupy, len aby bol kostol čo najskôr funkčný. Je to škoda, pretože vitráž do kostola patrí. Keď ju architekt do sakrálneho priestoru navrhne, mala by tam byť. Nehovoriac o tom, ako farebne obohatí zväčša biele steny kostola a emocionálne umocní jeho atmosféru.

Poslaním umenia je pretlmočiť človeku určité udalosti, v tomto prípade biblické, aby jeho duša, keď sa príde do kostola stíšiť, pomodliť, načerpať síl a stretnúť sa s Bohom, mohla byť oslovená cez zmysly a

J. Kotouček: Immaculata, návrh vpre kostol v Novačanoch