|
||||||||
Katolícke
noviny |
KULTÚRA |
19. marca 2000 |
17 |
|||||
|
||||||||
Keď svetlo prenikne oknom
až |
|
|||||||
|
||||||||
Našu redakciu nedávno navštívil
akademický maliar Juraj KotouČek (* 1963). V rozhovore s ním sme sa
dozvedeli, že jeho povolaním je tvorba vitráží. Vitráž (z franc. ie
vitrail - okno umelecky zdobené farebnými sklami vloženými do
olovených pásikov) sa ako jedna z najdynamickejších výtvarných
techník využíva najmä v sakrálnej architektúre - v kostoloch a
kaplnkách, ale aj v spoločenských reprezentačných miestnostiach,
dokonca i v interiéroch súkromných stavieb. Ponúkame vám niekoľko
myšlienok, v ktorých sa umelec vyznáva z lásky k svojmu
povolaniu. |
|
vnemy, teda krásou umenia. V
sakrálnom priestore má človek snahu koncentrovať sa, uvedomiť si
skutočnosť, že je v tomto priestore s ním Boh a prostredníctvom
organovej hudby, zborového spevu,
umeleckých obrazov, architektúry či vodopádu farebných svetiel z
vitrážneho okna, ktorý naňho dopadá, je prístupnejší a otvorenejší pôsobeniu Božieho slova. Toto všetko oslovuje jeho dušu, zjemňuje ju a obracia smerom k
Pánovi.
•
Čo považujete zo svojho
hľadiska za najväčšie
zadosťučinenie?
Okamih, keď vitrážne okná osadíme
do kostola a ony prvýkrát ožijú a zaspievajú. Je to len chvíľa, ale ten okamih ma vždy rozcíti. Krása, ktorá sa rozleje
po kostole a ktorú môžem vnímať
ako prvý, je tým najväčším ocenením a povzbudením do ďalšej
práce.
•
Možno reštaurovať aj poškodené vitrážne okná starobylých
kostolov? Dajú sa zachrániť tieto hodnoty?
Keď sa vitráže poškodia,
reštaurovanie je veľmi náročné. Musia sa demontovať, lebo vo vertikálnej polohe by olovo s cínom pri tavení stieklo. V
ateliéri sa staré časti musia vyňať a nahradiť
novými. Reštaurovanie je teda
ešte náročnejšie ako výroba novej vitráže. Reštaurovali sme už kostol v Smoleniciach, farský kostol v Piešťanoch s vit-rážami Janka
Aiexyho a iné. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že poškodenú vitráž má
reštaurovať odborník. Staré vitráže s umeleckohistorickou hodnotou sú
dedičstvom, ktoré musíme opatrovať a chrániť, ako napokon všetko, čo
sme povinní odovzdať svojim potomkom.
• 2
týchto slov je zrejmé, že Vaša práca je pre Vás viac než len zamestnanie.
Cítite ju ako svoje poslanie?
Svoje životné i umelecké poslanie vnímam asi takto: Okrem toho, že pracujem s výtvarným
materiálom, pracujem aj s dedičstvom zakódovaným v kresťanstve.
Sú to príliš vážne veci na to. aby sa k nim pristupovalo povrchne.
Uvedomujem si, že čo nainštalujem do kostola, bude oslovovať
ďalšie a ďalšie generácie. Hodnota
tvorby je podľa mňa v generačnej kontinuite. Niečo sme dostali a
niečo odovzdávame ďalej...
Ďakujem
Vám za sprostredkovanie nových informácií i za návštevu našej
redakcie.
ALŽBETA B.
MRÁKOVÁ
Snímka: RAMON LEŠKO |
||||||
• Pán Kotouček,
čo Vás ako umelca najväčšmi osloví, keď vstúpite do sakrálneho
priestoru?
Už v roku 1980 pri mojej
návšteve Francúzska na mňa hlboko zapôsobila architektúra
parížskych katedrál a chrámov. Rád si spomínam najmä na ranogotický
kostolík San Severin, ktorý som obdivoval ponorený do ticha jeho
tmavého, hlboko meditatívneho priestoru. Odrazu sa šero rozostúpilo,
v kostole sa rozlialo slnečné svetlo a predo mnou sa rozospievali farebné
škvrny vitráží. Bol to neuveriteľne silný emocionálny
zážitok.
V stredoveku sakrálny, najmä gotický
priestor rátal s vysokými oknami. Evanjeliové námety, ktoré v
románskych chrámoch stvárňovali fresky, v gotike našli uplatnenie vo
vitrážach. Keďže vtedajší sklárski majstri nevedeli vyrobiť veľké sklené
tabule, boli nútení rezať malé plôšky skiel, ktoré sa skladali a spájali
do väčších celkov, aby mohli zaskliť plochu okna. Takto vznikali
sklené mozaiky, vitráže. Keď do týchto farebných plôch zasvietilo slnko,
projekciou svetla začal interiér vytvárať meditatívnu až mysterióznu
atmosféru, ktorá dodnes fascinuje nielen mňa, ale vari každého vnímavého
človeka.
• Ktoré ďalšie komponenty
pomáhajú dosiahnuť potrebný vizuálny efekt?
Vitráž ako výtvarná technika je
fascinujúca najmä preto, lebo stopercentne pracuje so svetlom. Len čo sa
svetlo stratí, „stratí sa" aj vitráž. Na iné výtvarné diela svetlo dopadá
a odráža sa. Tak ich vnímame. Vitráž je jedinečná v tom, že svetlo cez ňu
prechádza. Je v tom aj určitá symbolika. Hmota olova a skla začína
„žiť", ak sa doňho vdýchne médium svetla (analógia s ľudskou
dušou).
Pri analýze fenoménu farby a svetla
som zistil, že je tu použitých veľmi málo farieb, v podstate len
základné odtiene červenej, modrej a žltej, ďalej biela, kontrastujúca
s čiernymi kontúrami olovených plôšok, doplnkové farby fialová a zelená,
sumárne teda asi desať farieb, ktorých rozlíšenie zjemňuje veľmi citlivá a
zjednodušujúca maľba na skle. V gotike
sa na sklo maľovali |
tváre, ruky svätcov, ich
oblečenie, ale aj pozadie a jednotlivé dekoračné prvky. Technologicky
sa postupuje podobne ako pri keramike: Namaľované tabuľky sa vypaľujú v
peci pri vysokej teplote, aby sa sklárska farba organicky naviazala na
sklovinu a tak ostala nezmazateľná. Kombináciou vypaľovaných,
lazúro-vých a krycích farieb sa dosahuje veľká škála jemných
odtieňov. Okrem toho, že okná sú maľované, sú navyše graficky
zvýraznené prísnou líniou olova, vedeného cez rezy
skla.
• Aký
je podľa Vášho
názoru vzájomný
pomer medzi umeleckým
nadaním a remeselnou zručnosťou pri tvorbe
farebných
okien?
Vychádzajúc z toho, že odmalička
som žil v tvorivom prostredí, keďže obaja rodičia boli umelecky
činní, ja sám sa cítim v prvom rade výtvarníkom. Realizácia vitráží od ich projekcie až po
osadenie okien v architektúre však kladie veľké nároky aj na
|
|||||||
|
remeselnú zručnosť. Dá sa
povedať, že až z dvoch
tretín realizácia vitráží
závisí od remeselnej
zručnosti. Keďže výtvarník ani pri najlepšej vôli nemôže realizovať
všetko sám, pozýva si na spoluprácu odborníkov z iných profesii. Tí podľa
jeho návrhu vytvoria prvky a komponenty, z ktorých on skladá vitráž.
Vzájomne sa to prelína a dopĺňa, ale pri výslednom efekte vždy
rozhoduje profesia (i profesionalita)
výtvarníka..
• Aké
možnosti Vám poskytujú architekti, tvorcovia súčasných
sakrálnych stavieb? Je dostatočný záujem o túto výtvarnú techniku, alebo
sa vitráž v kostoloch považuje za nadbytočný luxus?
V súčasnosti sa vitráž v kostoloch používa, ale nie som si istý, či je docenená. V spoločenskom vedomí a umeleckom cítení veriacich sa vitráž ešte nedostala na miesto, ktoré jej z hľadiska tradície a funkcie patri.
Finančne i materiálovo je dosť
náročná (sklá sa dovážajú zo
zahraničia) a nejeden stavebník radšej uprednostní lacnejšie vstupy, len aby bol kostol čo najskôr funkčný. Je to škoda, pretože vitráž do kostola patrí. Keď ju
architekt do sakrálneho priestoru navrhne, mala by tam byť. Nehovoriac o tom, ako farebne obohatí zväčša biele steny kostola a emocionálne umocní jeho
atmosféru.
Poslaním umenia je pretlmočiť človeku
určité udalosti, v tomto prípade biblické, aby jeho duša, keď sa
príde do kostola stíšiť, pomodliť, načerpať síl a stretnúť sa s Bohom,
mohla byť oslovená cez zmysly a |
|||||||
J. Kotouček: Immaculata,
návrh vpre kostol v Novačanoch |
||||||||
|
||||||||