Katolícke noviny
KULTÚRA
19. marca 2000
17
Keď svetlo prenikne oknom až
kn-1.jpg
Našu redakciu nedávno navštívil akademický maliar Juraj KotouČek (* 1963). V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, že jeho povolaním je tvorba vitráží. Vitráž (z franc. ie vitrail - okno ume­lecky zdobené farebnými sklami vloženými do olovených pási­kov) sa ako jedna z najdynamickejších výtvarných techník využíva najmä v sakrálnej architektúre - v kostoloch a kapln­kách, ale aj v spoločenských reprezentačných miestnostiach, dokonca i v interiéroch súkromných stavieb. Ponúkame vám niekoľko myšlienok, v ktorých sa umelec vyznáva z lásky k svojmu povolaniu.
kn-2.jpg
vnemy, teda krásou umenia. V sakrálnom priestore má človek snahu koncentrovať sa, uvedo­miť si skutočnosť, že je v tomto priestore s ním Boh a prostred­níctvom organovej hudby, zboro­vého spevu, umeleckých obra­zov, architektúry či vodopádu farebných svetiel z vitrážneho okna, ktorý naňho dopadá, je prí­stupnejší a otvorenejší pôsobeniu Božieho slova. Toto všetko oslo­vuje jeho dušu, zjemňuje ju a obracia smerom k Pánovi.
•  Čo považujete zo svojho hľadiska za najväčšie zadosť­učinenie?
Okamih, keď vitrážne okná osadíme do kostola a ony prvý­krát ožijú a zaspievajú. Je to len chvíľa, ale ten okamih ma vždy rozcíti. Krása, ktorá sa rozleje po kostole a ktorú môžem vnímať ako prvý, je tým najväčším oce­nením a povzbudením do ďalšej práce.
•   Možno reštaurovať aj poškodené vitrážne okná sta­robylých kostolov? Dajú sa za­chrániť tieto hodnoty?
Keď sa vitráže poškodia, reš­taurovanie je veľmi náročné. Musia sa demontovať, lebo vo vertikálnej polohe by olovo s cínom pri tavení stieklo. V atelié­ri sa staré časti musia vyňať a nahradiť novými. Reštaurovanie je teda ešte náročnejšie ako vý­roba novej vitráže. Reštaurovali sme už kostol v Smoleniciach, farský kostol v Piešťanoch s vit-rážami Janka Aiexyho a iné. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že po­škodenú vitráž má reštaurovať odborník. Staré vitráže s ume­leckohistorickou hodnotou sú dedičstvom, ktoré musíme opat­rovať a chrániť, ako napokon všetko, čo sme povinní odovzdať svojim potomkom.
•  2 týchto slov je zrejmé, že Vaša práca je pre Vás viac než len zamestnanie. Cítite ju ako svoje poslanie?
Svoje životné i umelecké po­slanie vnímam asi takto: Okrem toho, že pracujem s výtvarným materiálom, pracujem aj s dedič­stvom zakódovaným v kresťan­stve. Sú to príliš vážne veci na to. aby sa k nim pristupovalo povrch­ne. Uvedomujem si, že čo nain­štalujem do kostola, bude oslovo­vať ďalšie a ďalšie generácie. Hodnota tvorby je podľa mňa v generačnej kontinuite. Niečo sme dostali a niečo odovzdáva­me ďalej...
Ďakujem Vám za sprostred­kovanie nových informácií i za návštevu našej redakcie.
ALŽBETA B. MRÁKOVÁ
Snímka: RAMON LEŠKO
   Pán Kotouček, čo Vás ako umelca najväčšmi osloví, keď vstúpite do sakrálneho priestoru?
Už v roku 1980 pri mojej ná­všteve Francúzska na mňa hlbo­ko zapôsobila architektúra paríž­skych katedrál a chrámov. Rád si spomínam najmä na ranogotický kostolík San Severin, ktorý som obdivoval ponorený do ticha jeho tmavého, hlboko meditatív­neho priestoru. Odrazu sa šero rozostúpilo, v kostole sa rozlialo slnečné svetlo a predo mnou sa rozospievali farebné škvrny vit­ráží. Bol to neuveriteľne silný emocionálny zážitok.
V stredoveku sakrálny, najmä gotický priestor rátal s vysokými oknami. Evanjeliové námety, kto­ré v románskych chrámoch stvárňovali fresky, v gotike našli uplatnenie vo vitrážach. Keďže vtedajší sklárski majstri nevedeli vyrobiť veľké sklené tabule, boli nútení rezať malé plôšky skiel, ktoré sa skladali a spájali do väč­ších celkov, aby mohli zaskliť plo­chu okna. Takto vznikali sklené mozaiky, vitráže. Keď do týchto farebných plôch zasvietilo slnko, projekciou svetla začal interiér vytvárať meditatívnu až myste­rióznu atmosféru, ktorá dodnes fascinuje nielen mňa, ale vari každého vnímavého človeka.
• Ktoré ďalšie komponenty pomáhajú dosiahnuť potrebný vizuálny efekt?
Vitráž ako výtvarná technika je fascinujúca najmä preto, lebo stopercentne pracuje so svetlom. Len čo sa svetlo stratí, „stratí sa" aj vitráž. Na iné výtvarné diela svetlo dopadá a odráža sa. Tak ich vnímame. Vitráž je jedinečná v tom, že svetlo cez ňu prechá­dza. Je v tom aj určitá symbolika. Hmota olova a skla začína „žiť", ak sa doňho vdýchne médium svetla (analógia s ľudskou du­šou).
Pri analýze fenoménu farby a svetla som zistil, že je tu použi­tých veľmi málo farieb, v podsta­te len základné odtiene červenej, modrej a žltej, ďalej biela, kon­trastujúca s čiernymi kontúrami olovených plôšok, doplnkové farby fialová a zelená, sumárne teda asi desať farieb, ktorých rozlíšenie zjemňuje veľmi citlivá a zjednodušujúca maľba na skle. V gotike sa na sklo maľovali
tváre, ruky svätcov, ich obleče­nie, ale aj pozadie a jednotlivé dekoračné prvky. Technologicky sa postupuje podobne ako pri keramike: Namaľované tabuľky sa vypaľujú v peci pri vysokej teplote, aby sa sklárska farba organicky naviazala na sklovinu a tak ostala nezmazateľná. Kom­bináciou vypaľovaných, lazúro-vých a krycích farieb sa dosahu­je veľká škála jemných odtieňov. Okrem toho, že okná sú maľova­né, sú navyše graficky zvýrazne­né prísnou líniou olova, vede­ného cez rezy skla.
Aký je podľa Vášho názo­ru vzájomný pomer medzi umeleckým nadaním a reme­selnou zručnosťou pri tvorbe farebných okien?
Vychádzajúc z toho, že od­malička som žil v tvorivom pro­stredí, keďže obaja rodičia boli umelecky činní, ja sám sa cítim v prvom rade výtvarníkom. Reali­zácia vitráží od ich projekcie až po osadenie okien v architektúre však kladie veľké nároky aj na
kn-3.jpg
remeselnú zručnosť. Dá sa pove­dať, že z dvoch tretín realizá­cia vitráží závisí od remeselnej zručnosti. Keďže výtvarník ani pri najlepšej vôli nemôže realizo­vať všetko sám, pozýva si na spoluprácu odborníkov z iných profesii. Tí podľa jeho návrhu vytvoria prvky a komponenty, z ktorých on skladá vitráž. Vzá­jomne sa to prelína a dopĺňa, ale pri výslednom efekte vždy rozho­duje profesia (i profesionalita) výtvarníka..
Aké možnosti Vám posky­tujú architekti, tvorcovia sú­časných sakrálnych stavieb? Je dostatočný záujem o túto výtvarnú techniku, alebo sa vi­tráž v kostoloch považuje za nadbytočný luxus?
V súčasnosti sa vitráž v kostoloch používa, ale nie som si istý, či je docenená. V spoločen­skom vedomí a umelec­kom cítení veriacich sa vitráž ešte nedostala na miesto, ktoré jej z hľa­diska tradície a funkcie patri. Finančne i mate­riálovo je dosť náročná (sklá sa dovážajú zo za­hraničia) a nejeden sta­vebník radšej uprednost­ní lacnejšie vstupy, len aby bol kostol čo najskôr funkčný. Je to škoda, pretože vitráž do kostola patrí. Keď ju architekt do sakrálneho priestoru na­vrhne, mala by tam byť. Nehovoriac o tom, ako farebne obohatí zväčša biele steny kostola a emocionálne umocní je­ho atmosféru.
Poslaním umenia je pretlmočiť človeku určité udalosti, v tomto prípa­de biblické, aby jeho duša, keď sa príde do kostola stíšiť, pomodliť, načerpať síl a stretnúť sa s Bohom, mohla byť oslovená cez zmysly a
J. Kotouček: Immaculata, návrh vpre kostol v Novačanoch